The final climb of the stage was pretty hard, 3.7km and from the bottom to the top we went full gas. In hindsight, maybe I could have done something better. When I caught Ulissi and Honoré, maybe I should have sprinted immediately, but I was also on the limit because of the big effort I did to catch them. When they sprinted I gave my maximum but Diego was stronger and won with a margin of 4-5 bikes. It is what it is and I’m satisfied with my second place. It is strange for me to wear the mountain jersey. I got some points for the ciclamino jersey but tomorrow will be another hard stage, so we will have to see day by day.
Záverečné stúpanie etapy bolo dosť tvrdé. Celých 3,7km zospodu až na vrchol sme šli na plný plyn. Keď sa na to pozerám s odstupom času, možno by som mohol urobiť niečo aj lepšie. Keď som si doskočil Ulissiho s Honorém možno som mal okamžite nastúpiť a začať špurtovať, ale bol som na svojom limite a to najmä kvôli veľkému úsiliu, ktoré som vyvinul, aby som ich vôbec dobehol. Keď sme špurtovali, dal som zo seba opäť maximum, ale Diego bol silnejší a vyhral s veľkým rozdielom 4-5 bicyklov. Už to tak je a som spokojný aj so svojím druhým miestom. Bude pre mňa zvláštne nosiť dres najlepšieho vrchára. Získal som však nejaké body aj do bojov o cyklamenový dres, ale zajtra bude ďalšia náročná etapa, takže postupne deň za dňom uvidíme čo sa bude diať.
